Skip to: site menu | section menu | main content
Farnosť
Do roku 1803 bol Klčov filiálkou farnosti Spišská Kapitula. Od roku 1804 sa matričné záznamy z filiálky Klčov objavujú v matrikách rímskokatolíckej fary Spišský Hrhov. Samostatnou farnosťou je Klčov od roku 1998.
Farský kostol spočiatku podporovali Gorgeyovci. Od konca 90 - tych rokov 19. storočia to boli Csákyovci, najdlhšie Hilárius Csáky. V Klčove v tom období žilo 325 katolíkov. V Klčove sa narodili traja kanoníci. Ján Janečko, spišským kanonikom bol v r. 1856 - 1895. V roku 1890 dal postaviť vežu kostola. Jozef Marcinko a Ján Janečko, nar. 1. ferbruára 1879, zomrel 7. júna 1957, pochovaný je na miestnom cintoríne.
V roku 1998 sa Klčov, bývala filiálka farnosti Spišský Hrhov, stal samostatnou farnosťou a miestny kostol sa stal farským kostolom Narodenia Panny Márie. Stalo sa tak zriaďovacou listinou, ktorú dňa 22.6.1998 vydal s platnosťou od 1. júla 1998 spišský diecézny biskup Mons. Prof. ThDr. Franitišek Tondra.
V obci od roku 1803 dlhšie ako päť rokov pôsobili títo kňazi: Ján Csamra, Jozef Dulovits, Michal Koltsun, František Ribiczey, Adeodat Smretsanyi, Ignác Mayerhoffer, Roman Pukáč, Martin Gallovič, Ján Chrašč, Ján Pataky, Ján Fabián, Ján Hudý, Štefan Petrov, Michal šefčík, Blažej Arnold Matejovie, Vladimír Fajkus, Ondrej Palušák, Ľubomír Štefaňák a od roku 1995 terajší pán farár Prof.PhDr.ThDr. Amantius Akimjak, PhD.
Kostol Narodenia Panny Márie
Bol vybudovaný po tom, čo Klčov vrámci kanonickej vizitácie roku 1804 navštívil spišský biskup Ján Révay. Pôvodný kostolík stál na tom istom mieste, kde stojí dnešný jednoloďový kostol s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutým vejárovou klenbou. V lodi je valená klenba. Fasáda je hladká, veža členená pilastrami a je zakončená ihlancom. Z pôvodného vnútorného zariadenia sa zachoval neskorogotický krídlový oltár zo začiatku 16. storočia. V oltári sú sochy, Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory. Sochy boli v 70-tych rokoch zreštaurované. V roku 2006 bol znovuzreštaurovaný aj hlavný oltár.
V oltárnej skrini je ústredná drevená plastika Madony, 128 cm vysoká s korunou na hlave, s Ježiškom v pravej a žezlom v ľavej ruke. Znázorňuje kráľovnú nebies. Vpravo od ústrednej sochy je 103 cm vysoká oltárna plastika sv. Kataríny Alexandrijskej. Katarína, vzdelaná kráľovská dcéra, žila v 4. storočí, obrátila na kresťanstvo 50 filozofov. Odmietla nápadníka - cisára Maxentia, preto ju dal uväzniť a mučiť. Bola lámaná kolesom, ktoré podľa povesti roztrieštil blesk. Nakoniec bola sťatá mečom. Podľa legendy jej telo odniesli na horu v Sinaj anjeli, kde bol na jej počesť postavený kláštor. Zobrazená je ako panna, mučenica s korunou, mečom (niekedy aj s kolesom, knihou, alebo s malou figúrkou cisára Maxentia pri nohách).
Vpravo je plastika sv. Barbory. Socha meria 101 cm, znázorňuje pannu s korunou na hlave, v ruke drží vežu s troma oknami, s kalichom, hostiou a kladivom, nástrojom umučenia. Je to mučenica z 3. storočia. Jej otec nechcel, aby poznala kresťanstvo, dal ju uväzniť v temnej veži, aj napriek tomu sa dala pokrstiť. K dvom oknám veže svojho väzenia dala pribudovať tretie, aby jej pripomínali Najsvätejšiu Trojicu. Podarilo sa jej utiecť pred prenasledovateľmi k skale, ktorá sa pred ňou otvorila a poskytla jej útočište (odtiaľ je Barbora uctievanou patrónkou baníkov). Bola mučená, vlastný otec ju chcel popraviť, ale v tú chvíľu z jasného neba udrel blesk a ukrutníka zabil a spálil (odtiaľ je Barbora patrónkou delostrelectva). Vzývaná je ako primluvkyňa za šťastnú hodinu smrti, lebo sa pred smrťou modlila za kajúcnikov a hriešnikov.
V oltárnom podstavci nad ľavým baldachýnom je 30 cm plastika sv. Štefana, uhorského svätca. Zobrazený je ako kráľ s korunou, žezlom, dvojitým krížom. Jeho radcom bol sv. Vojtech, pražský biskup. Zaslúžil sa o pokresťančenie Uhorska. V roku 1000 ho v Ostrihome pápež korunoval za kráľa. Položil základy občianskej a kresťanskej kultúry v Uhorsku. Jeho najbližšími spolupracovníkmi boli benediktíni, spomedzi ktorých pochádza väčšina prvých biskupov.
Nad pravým baldachýnom je plastika sv. Ladislava. V umeleckých dielach je zobrazený ako kráľ Uhorska a Chorvátska, vo vojenskom plášti, štít pri boku, v rukách drží sekeru - ako symbol úspešného boja za Kristovu vieru. Celý život sa snažil upevňovať kresťanské mravy, hlásal spravodlivosť a lásku k všetkým ľuďom. Je často zobrazovaný na uhorských minciach.
V oltárnom nadstavci, pod stredným baldachýnom je socha Zmŕtvychvstalého Krista. Meria 60 cm. V pravej ruke drží na znak víťazstva zástavu.
V otvorených oltárnych krídlach sú 4 tabuľové maľby. Niektorí odborníci zaraďujú vznik týchto temperových malieb na dreve do 16. storočia. Zobrazujú štyri radostné udalosti zo života Panny Márie a Ježiša: ľavé krídlo hore - Zvestovanie, dole - Navštívenie. Druhé krídlo hore - Narodenie, dole - Poklona Troch kráľov. Cez pôstne obdobie, keď sa krídla zatvoria, môžeme vnímať výjavy z krížovej cesty. Na ľavom pevnom krídle hore - Kristus na Olivovej hore, dole - Kristus nesie kríž. Na pravom pevnom zatvorenom krídle je hore - Ježiš na kríži a matka pod krížom, dole - Ježiša pochovávajú. Na ľavom pohyblivom zatvorenom oltárnom krídle je tabuľová maľba so scénou bičovania Krista a na pravom - Tŕnim korunovanie Pána. Obrazy majú rozmer 150 x 65 cm.
Bočné oltáre v tomto chráme dal roku 1948-49 priviesť a inštalovať vo zväčšenom kostole kanonik Ján Janečko. Pochádzajú z Kežmarku. lch pôvod nie je spojený s klčovským kostolom. Sú to epitafy konkrétnych rodín, texty v nemčine hovoria o ich úmrtí a pochovaní.
Bočný oltár vľavo sv. Alžbety Uhorskej je neskororenesančný z r. 1608, pôvodne epitaf Peretza. Alžbeta Uhorská bola svätica, dcéra uhorského kráľa Ondreja II., sesternica sv. Anežky Českej, žila v 13. storočí. Je zobrazená v kniežacích šatách, ako podáva žobrákovi chlieb. Vstúpila do kláštora tretieho rádu sv. Františka a celý svoj život zasvätila obetavej starostlivosti o chorých a malomocných. Zomrela 24-ročná. V oltárnom nadstavci je obraz sv. Ondreja - apoštol, brat Šimona Petra, kázal evanjelium v Rusku a na Balkáne. V Gréckom Patrase bol ukrižovaný na kríži v podobe X. Tento kríž sa volá Ondrejský a je s ním namaľovaný aj na tomto obraze. Obraz namaľoval Andrej Berth.
Pravý bočný neskororenesančný oltár Krista Kráľa zo 17. storočia je epitafového typu. Medzi dvoma stľpmi je obraz Krista Kráľa z mladšieho obdobia, namaľovaný technikou olej na plátne, Andrejom Berthom. Zaujímavý je oltárny nadstavec s obrazom Urižovaného a s rodinou zosnulého. Spodná časť kríža je vo výške siluety mesta Jeruzalem, pred ktorým stojí rodina zosnulého, pre ktorú je epitaf zhotovený. Vpravo otec so siedmimi synmi, vľavo matka s piatimi dcérami. Táto časť obrazu vyjadruje pozemský, svetský život. Vrchná časť kríža je v oblakoch, symbolizuje večný život.
Pre farníkov z Klčova je zaiste najobľúbenejší a najvzácnejší obraz Narodenia Panny Márie, patrónky kostola. Obraz bol v novovybudovanom kostole v roku 1808-1809 v osobitnom oltáriku na ľavej strane. Výjavy zo života Panny Márie začínajú zvyčajne zvestovaním. Ak však dedina chcela vyjadriť úprimný, ľudský prejav úcty pozemskému životu Panny Márie, objednala si primeraný obraz, kde je viac zobrazený pozemský život. Taký je aj klčovský obraz. Svätý Joachim je namaľovaný ako starostlivý otec, svätá Anna je zobrazená ako obyčajná, ale dôstojná žena, dieťa navonok v šatách, ako iné pozemské deti, ale s pohybom smerujúcim k nebu.
Pod chórom visí nedávno opravený obraz Poklona najsvätejéej Trojici. V spodnej časti obrazu sú viacerí svätí - sv.Sebastián so šípmi v tele, sv. František, sv. Vavrinec s roštom, na ktorom bol upálený. Táto olejomaľba na plátne je z 2. polovice 18. storočia. Na empore chóru sú dve drevené maľované kazety z polovice 19. storočia. Na jednej je izraelský kráľ Dávid, v kráľovskom rúchu s harfou. Žil okolo roku 1000 pred Kristom. Pokladá sa za skladateľa žalmov.
Na druhej kazete je namaľovaná sv. Cecília s organom, s vencom ruží a ľalií na hlave. Sv. Cecília bola panna a mučenica, zbožná kresťanka, svoj dom darovala cirkvi. V deň svojej svadby obrátila svojho snúbenca, pohana Valeriána, na kresťanskú vieru, obidvaja sa zaviazali sľubom čistoty a zomreli mučeníckou smrťou. Podľa legendy, zatiaľ čo kričala od bolesti, keď jej kat tri razy zaťal mečom do šije, v srdci spievala piesne chvály Bohu. Od 15. storočia si ju osobitným spôsobom uctievali hudobníci ako svoju patrónku.
Drevené sochy v lodi kostola: sv. Jozef s Ježiškom, P. Mária v modrom plášti. Božské srdce sú bez väčšej umeleckej hodnoty, pochádzajú zo začiatku 20. storočia. V sakristii sú vzácnejšie dve drevené sochy: 49 cm vysoká plastika Zmŕtvychvstalého Krista - Resurrexit, ešte pozoruhodnejšia je tzv. procesiová socha Panny Márie, vzácna stará plastika, ktorú dal zreštaurovať vdp. Ondrej Palušák.
V západnej predsieni kostola visí baroková, polychrómovaná ľudová drevorezba z 18. storočia - súsošie Kalvária: kríž, plastika Panny Márie, bolestnej matky a sv. Jána evanjelistu.
Do inventára kostola patri reliéfny obraz Panny Márie s dieťaťom, (Mária je v ľudovom kroji). Je to ojedinelé, vzácne dielo od slovenského maliara Martina Benku, ktorú do reliéfnej podoby zväčnil L. Tfirst v r. 1944. Do klčovského kostola ho priniesol už spomínaný kanonik Ján Janečko zo Spišskej Kapitule, zač. 50-tych rokov, keď sa tam inventár likvidoval, čím ho vlastne zachránil pred jeho istým zničením. Obraz je umiestnený v novej Kaplnke povýšenia svätého kríža.
Tri zvony vo veži klčovského kostola majú svoj osobitný osud. Najstarší zvon zvaný cingálka obci slúžil už v roku 1804. Má meno ANNA, slúžil ešte v pôvodnej kaplnke či zvonici pred výstavbou kostola. Veľký zvon je z roku 1923, volá sa MÁRIA a je na ňom nápis: Zvon Mária je zakúpený z milodarov klčovských a krajanov v Amerike. Bola to náhrada za veľký zvon, ktorý bol odvezený z dediny pred koncom vojny a určený na rozliatie na kanóny. Malý zvon je z roku 1931. Dal ho vyhotoviť Ján Janečko. Meno tohto zvona je JÁN.
Mikuláš Jordan, maliar z Prešova vymaľoval strop kostola. Fresky na strope kostolnej lode znázorňujú: Nanebovzatie Panny Márie, Ježisovo kázanie apoštolom a Krst Pána Ježisa v Jordáne. Po stranách výjavov sú namaľovaní štyria evanjelisti:Marek, Lukáš, Matúš, Ján. O freske na ľavej stene lode kostola sa nezachoval žiaden záznam. Podarilo sa ju zachrániť pri väčších aj menších úpravách interiéru kostola. Je na nej znázornený Kristus ako Dobrý pastier.